Pracujem v inom štáte EÚ

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa občania môžu voľne pohybovať, pracovať a bývať v ktorejkoľvek krajine EÚ. Títo občania nemôžu byť znevýhodnení oproti občanom trvalo bývajúcim v jednom členskom štáte. Migrujúci občania a ich rodinní príslušníci majú nárok na rodinné dávky ako vlastní občania toho-ktorého štátu.

 

Na migrujúcich občanov sa uplatňuje legislatíva EÚ – sú to medzinárodné predpisy sociálneho zabezpečenia. Od 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh.

 

Tieto nariadenia sú záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru vrátane Švajčiarska Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. V zmysle čl. 7, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

 

V zmysle európskej legislatívy platí, že občania zamestnaní alebo žijúci v inom štáte EÚ majú nárok na tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu, pričom európska legislatíva  nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.

 

Vo všeobecnosti platí, že môže osoba podliehať len právnym predpisom jedného členského štátu. Cieľom takejto úpravy je, aby sa predišlo prípadom, keď by sa na osobu nevzťahovali žiadne právne predpisy, alebo keď by sa  na osobu vzťahovalo viacero právnych predpisov.

Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris). Tento princíp sa uplatňuje dokonca aj vtedy, ak má osoba bydlisko na území iného členského štátu alebo zamestnávateľ, ktorý ju zamestnáva, má sídlo na území iného členského štátu.

Príklad: Slovenský občan s bydliskom na Slovensku je zamestnaný v rakúskej banke. Keďže zamestnanie skutočne vykonáva v Rakúsku, podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia rakúskej legislatíve.

Na osobu vyslanú zamestnávateľom na výkon práce na územie iného členského štátu, sa naďalej vzťahujú právne predpisy vysielajúceho členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí max. 24 mesiacov a nejde o nahradenie iného zamestnanca. Rovnaký postup platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu.

Príklad: Pani Juanes pracuje pre automobilový závod v Španielsku a jej zamestnávateľ ju vysiela na 9 mesiacov do SR, aby pôsobila ako poradkyňa v rámci projektu. Sú splnené všetky podmienky pre vyslanie, a preto sa na ňu  bude aj naďalej – pri pobyte v SR – vzťahovať španielska legislatíva.

Potvrdenie o príslušnosti k právnym predpisom SR - Prenosný dokument A1 alebo formulár E 101SK vydáva Sociálna poisťovňa. 

Na osobu, ktorá je zamestnaná na území dvoch alebo viacerých členských štátov sa uplatnia právne predpisy členského štátu, na ktorého území má bydlisko, ak vykonáva významnú časť svojej činnosti v štáte bydliska.

Príklad: Pán Kuchár s bydliskom v Bratislave je v pracovnom pomere u zamestnávateľa so sídlom v Bratislave a u zamestnávateľa so sídlom v Brne, pričom v Bratislave vykonáva 35 % pracovného času. Uplatniteľnou legislatívou je v tomto prípade slovenská legislatíva, ktorej bude pán Kuchár podliehať, pretože kritérium významnej činnosti v štáte bydliska je viac ako 25 %.

 Nárok na rodinné dávky v inom členskom štáte EÚ

Ak slovenskí občania žijú a pracujú v inom členskom štáte,  v zmysle európskej legislatívy majú nárok na tie isté rodinné dávky ako štátni príslušníci daného členského štátu.  Nárok sa posudzuje podľa kapitoly 8, článkov 67 až 69  nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V oblasti rodinných dávok sa posudzujú vždy obidvaja rodičia, ich zamestnanie a tiež bydlisko. V nariadení 883/2004 je definícia   bydliska  uvedená v  čl. 1 j)  nasledovne:

 „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

 

V prípade, ak je jeden z rodičov dieťaťa zamestnaný v Slovenskej republike, a tu spolu s dieťaťom aj žije, primárne kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Slovenská republika v zmysle článku 68 nariadenia č. 883/2004.  Štát, kde pracuje druhý rodič dieťaťa, bude sekundárne kompetentný na výplatu vyrovnávacej dávky.  

 

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie štátnych sociálnych dávok na základe informácií žiadateľov o rodinné dávky posúdia príslušnosť právnych predpisov a uplatniteľnú legislatívu v zmysle článku 11 nariadenia č. 883/2004. 


 

Dátum vytvorenia stránky: 29.01.2013
Dátum aktualizácie: 10.09.2015
späť
 



Úradné hodiny

Pondelok 8:00-12:00
13:00-15:00
Utorok 8:00-12:00
13:00-15:00
Streda 8:00-12:00
13:00-17:00
Štvrtok nestránkový deň
Piatok 8:00-12:00

Chcem sa poradiť /
Chcem podať podnet

viac