Pomoc v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovenej v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby, ktorými sú:

1. jednotlivec,
2. manžel, manželka,
3. manžel, manželka a nezaopatrené maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti a nezaopatrené plnoleté deti,
4. plnoletí rodičia a nezaopatrené maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti a nezaopatrené plnoleté deti,
5. rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica minimálnej mzdy,
6. rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
7. maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
8. fyzické osoby podľa písm. b) až g), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie,
9. plnoleté fyzické osoby, podľa písm. b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.

Príjem

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu.

Za príjem na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa od 01.09.2025 nepovažuje zamestnanecká prémia a ani daňový bonus na dieťa. Príjmom na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi taktiež nie je príjem zo závislej činnosti alebo obdobný príjem v cudzine vo výške:

1. 100 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za prvý kalendárny mesiac a druhý kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia,
2. 75 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za tretí kalendárny mesiac a štvrtý kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia,
3. 50 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za  piaty kalendárny mesiac a šiesty kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia,
4. 25 % z tohto príjmu, ak sa neuplatňuje postup podľa prvého bodu až tretieho bodu

Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025. Toto zvýhodnenie možno započítať len raz v období 24 mesiacov nasledujúcich po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. 

Majetok

Majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Majetok sú aj peňažné prostriedky z vysporiadania spoluvlastníctva okrem peňažných prostriedkov z vysporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti užívanej domácnosťou na trvalé bývanie počas šiestich mesiacov od ich nadobudnutia. Za majetok sa nepovažuje: 

1. majetok, ak si výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k nemu domácnosť nevie alebo nemôže zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem;
2. jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a:
   1. ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti, ktorému bol vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím; ak bol viacerým členom domácnosti vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, za majetok sa nepovažuje jedno motorové vozidlo na každého takého člena domácnosti,
   2. ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo podľa dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.

Nárok

Nárok na účely tohto zákona je:

1. výživné,
2. náhradné výživné,
3. dávky sociálneho poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky starobného dôchodkového sporenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti,
4. nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti, sa neskúma, ak ide o člena domácnosti, ktorého nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených v zákone o službách zamestnanosti.

Posudzovanie hmotnej núdze

Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

Dôvody, kedy fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi

Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.

Fyzická osoba nie je v hmotnej núdzi, ak

• je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, vo výkone detencie alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení,
• je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné podmienky,
• sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo podmienok zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky.

Pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky nároku na dávku a jednotlivé príspevky (§ 10 až 14 zákona pomoci o hmotnej núdzi) a úhrn súm uvedených v zákone je vyšší ako úhrn súm príjmu.

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Pomoc v hmotnej núdzi je:

a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“),

b) ochranný príspevok,

c) aktivačný príspevok,

d) príspevok na nezaopatrené dieťa,

e) príspevok na bývanie.

Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. K výške súm dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi bližšie pozri informáciu o sumách dávky a príspevkov od 01.09.2025.

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka sa poskytuje v závislosti od veľkosti a zloženia domácnosti. Poberanie dávky v hmotnej núdzi je podmienené prijatím vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom alebo výkonom menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie v rozsahu 32 hodín mesačne.

A) Zamestnanie sprostredkované úradom

Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Bližšie pozri Informáciu k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi od 01.09.2025. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, nasledujúci kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť, že člen domácnosti, ktorý:

• je uchádzač o zamestnanie bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu z dôvodu odmietnutia ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietnutia nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného  úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavenia sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného  zamestnania bez vážnych dôvodov alebo
• nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného  zamestnania bez vážnych dôvodov.  

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.

Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. To znamená, že ak občan v hmotnej núdzi opakovane (druhýkrát a viackrát) nespolupracuje s úradom pri sprostredkovaní vhodného zamestnania alebo ak opakovane (druhýkrát a viackrát) z jeho strany došlo k predčasnému skončeniu právneho vzťahu do 1 mesiaca, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom dávka sa zníži v prvom kalendárnom mesiaci až treťom kalendárnom mesiaci, nasledujúcich po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo ku skutočnosti odôvodňujúcej zníženie dávky.

Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

B) Výkon činností v rozsahu 32 hodín mesačne

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý:

• nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní
  1. menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo
  2. prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie,
• je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť a v príslušnom kalendárnom mesiaci,
  
  1. nevykoná činnosť najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, alebo
  2. sa nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu určenom ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie alebo nevykoná činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne.

Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, prípravy operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.

Skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky z dôvodu nevykonania činností v rozsahu 32 hodín mesačne sa prvýkrát skúma po uplynutí troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. dôchodcovia, osoba uznaná za invalidnú, tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu).

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti:

• ktorý nedodržal liečebný režim, v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu,
• za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti,
• za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť rozsah odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti alebo potvrdenie o rozsahu dobrovoľníckej činnosti do 3 pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorom sa táto činnosť vykonala, a to za kalendárny mesiac, za ktorý mala byť táto povinnosť splnená.

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. ak fyzická osoba: 

• dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je IV alebo V; to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
• má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
• je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá: 
  • je odkázaná na osobnú asistenciu
  • je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V, alebo
  • má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, alebo domácu opatrovateľskú službu.

Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí počas trvania nepriaznivého zdravotného stavu.

Ochranný príspevok fyzickej osobe uznanej ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopnú na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní nepatrí od kalendárneho mesiaca, v ktorom:

• sa zistilo nedodržanie liečebného režimu členom domácnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom skončilo trvanie jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,
• došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti. Touto oznamovacou povinnosťou je doručiť odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi, pričom od 01.09.2025 sa aktivačný príspevok poskytuje v nasledovných sumách: 

• 176, 80 eur mesačne, ak občan v hmotnej núdzi má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy,
• 132,60 eur mesačne, ak sa občan v hmotnej núdzi vzdeláva, zvyšuje si kvalifikáciu alebo sa zúčastňuje rekvalifikácie a na vzdelávaní a príprave na trh práce,  v dohodnutom rozsahu, najmenej 32 hodín mesačne počas 30 dní alebo vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu,
• 88,40 eur mesačne, ak občan v hmotnej núdzi sa zúčastňuje na projektoch a programoch realizovaných podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Ďalšou významnou zmenou od 01.09.2025 pri poskytovaní aktivačného príspevku je, že príspevok môže byť poskytnutý aj členovi domácnosti, ktorý nie je uchádzačom o zamestnanie (okrem prípadov poskytovania aktivačného príspevku v sume 88,40 eur). 

Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja nezaopatreného dieťaťa, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie.

Príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí, ak:

• bol určený osobitný príjemca prídavku na dieťa z dôvodu, že rodič dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania alebo povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa alebo maloleté nezaopatrené dieťa spáchalo priestupok, to platí aj vtedy ak maloleté nezaopatrené dieťa v čase spáchania priestupku nedovŕšilo 14 rokov veku a z tohto dôvodu správny orgán vec odložil alebo konanie o priestupku zastavil,
• bolo nezaopatrenému dieťaťu alebo jeho zákonnému zástupcovi uložené výchovné opatrenie a výchovné opatrenie neplní účel, na ktorý bolo uložené.

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním a poskytuje sa v sumách v závislosti od počtu členov domácnosti.

Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je:

1. vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie,
2. nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.

Príspevok na bývanie patrí aj vtedy, ak domácnosť býva v:

1. zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo
2. byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.

Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti:

1. v byte, ktorého je vlastníkom, uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,
2. v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad,
3. v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktorých je nájomca, uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,
4. platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie.

Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov uvedených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi a úhrnom súm príjmu. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa zaokrúhľuje na celé euro.

Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi 

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určuje úrad.

Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje, ak suma pomoci je nižšia ako 1 euro.

Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje do cudziny.

Uplatnenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi 

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa uplatňuje podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska občana alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Žiadosť obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, rodinný stav, adresu pobytu členov domácnosti, adresu na doručovanie písomností a adresu alebo číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky na poukazovanie pomoci v hmotnej núdzi, údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti.

Povinnosti žiadateľa a príjemcu pomoci v hmotnej núdzi:

• preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi,
• úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi,
• na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom,
• umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu,
• úradu doručiť odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
• úradu doručiť potvrdenie o rozsahu odpracovaných hodín v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo potvrdenie o rozsahu vykonávania dobrovoľníckej činnosti do troch pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom sa táto činnosť vykonala.

Jednorazová dávka

Jednorazovú dávku poskytuje obec  a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.

Právne predpisy pre oblasť pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené TU.

Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené TU.

Tlačiť